Karnozín pre dlhý život
Pomerne rozsiahly výskum dokladuje, že karnozín má významný potenciál proti starnutiu (anti-aging) vzhľadom k jeho výnimočným schopnostiam chrániť a predlžovať funkčnú životaschopnosť kľúčových stavebných jednotiek organizmu, tj. buniek, bielkovín, DNA a lipidov. Karnozín môže byť celkom právom nazývaný látkou dlhovekosti. A ak je táto látka naviac úplne bezpečná, prirodzene sa vyskytujúca v organizme i v strave, a preukázala predĺženie života u zvierat aj kultúrach ľudských buniek, stáva sa základnou látkou programu predĺženia života.
Akým spôsobom karnozín predlžuje život?
Odpoveď na túto otázku nie je úplne známa, ale vlastnosti karnozínu poukazujú na mechanizmy starnutia buniek a tkanív a na anti-aging opatrenia, ktoré tieto procesy potláčajú. Zaujímavé pokusy boli uskutočnené ruskými vedcami koncom 90. rokov minulého storočia, ktorí testovali účinky karnozínu proti starnutiu u myší – testovala sa priemerná doba života a známky senescencie (starnutia) u myší s urýchleným procesom starnutia. Polovici myší bola podávaná pitná voda s karnozínom už od dvoch mesiacov života. U nich karnozín predlžoval život priemerne o 20% v porovnaní s kontrolnou skupinou kŕmenou bez karnozínu. Naviac, tieto myši s urýchleným starnutím, ktoré majú priemerný život v trvaní 15 mesiacov, vykazujú známky starnutia priemerne v 10 mesiaci života. Myši kŕmené s pridaním karnozínu boli ešte bez známok starnutia v 12 mesiaci. Taktiež ich srsť vykazovala celkom zreteľné známky „mladosti“ v tomto veku – lesklú srsť (44 % versus 5 %) a nižší výskyt kožných ulcerácií (typická známka staroby u týchto myší) (14 % versus 36 %). Karnozín taktiež významne redukoval výskyt chrbticovej lordokyfózy (patologické zakrivenie chrbtice ako ďalšie známky staroby) a kožné lézie okolo očí, ale nemal žiadny vplyv na výskyt rohovkových zákalov. Avšak najostrejší kontrast bol zaznamenaný v chovaní – len 5 % myší bez karnozínu vykazovalo normálne chovanie v starobe, na rozdiel od 58 % s karnozínom.
Boli skúmané taktiež biochemické ukazovatele starnutia mozgu.
Membrány mozgových buniek karnozínových myší mali štatisticky významne nižší obsah malodialdehydu (MDA), vysoko toxického produktu oxidatívnych (voľnými radikálmi) poškodených membránových lipidov. Aktivity monoaminooxidázy B bola u karnozínových myší nižšia o 44 %, čo poukazuje na udržovanie produkcie dopamínu (nervový prenášač, ktorého nedostatok vedie k prejavom Parkinsonovej choroby). Glutamát viažuci sa na jeho bunkové receptory bol dvojnásobný u karnozínových myší. Pretože glutamát je hlavný excitačný nervový prenášač, môže vysvetľovať normalitu chovania u myší kŕmených karnozínom. Táto štúdia preukázala, že karnozín významne zlepšuje príznaky starnutia vzhľadom k fyziologickému zdraviu, chovaniu a mozgových biochemických ukazovateľoch, vrátane predĺženia života u geneticky zmenených myší s akcelerovaným starnutím. Autori tejto štúdie, trocha skromne uzatvárajú, že karnozínom kŕmené myši je možné charakterizovať ako viac odolné proti rozvoju príznakov starnutia.
